Esperanto je medzinárodný jazyk, ktorého základy položil koncom 19. storočia L L. Zamenhof. Návrh si rýchlo získal sympatie ľudí, ktorí vytvorili kultúrno-sposločenské prostredie, v ktorom sa esperanto už vyše stodvadsať rokov vyvíja a obohacuje. Používatelia z desiatok krajín spoluvytvárajú neopakovateľnú medzinárodnú kultúru, akou sa nemôže pochváliť žiaden iný jazyk na svete.
Esperanto je jednoduchšie a pravidelnejšie ako iné jazyky, a preto sa ho možno jednoducho naučiť. V prípade intenzívneho štúdia (niekoľko hodín každý týždeň) ho možno zvládnuť za niekoľko mesiacov; pri bežnej výuke v škole stačí jeden školský rok.
V esperante zriedkavo narazíte na problém „takto sa to nehovorí.“ Esperanto je ohybnejší jazyk, jednoduché a pravidelné základy vytvárajú väčšiu slobodu pri vyjadrovaní.
Esperanto nie je oficiálnym jazykom žiadneho štátu, národa alebo etnickej skupiny. Nikto si nemôže esperanto privlastniť, všetci majú rovnaké právo používať, rozširovať a rozvíjať ho. Umožňuje komunikovať ako rovný s rovným, námaha a investície do naučenia jazyka sú rozdelené (viac-menej) rovnomerne.
Kultúru používateľov esperanta tvoria ľudia z rôznych krajín sveta. Známe hudobné skupiny a speváci: Dolchamar, JoMo, Esperanto Desperado. Väčšinu literatúry v esperante tvoria preklady, ale existujú aj pôvodné romány, poviedky, divadelné hry a básne.
Do esperanta sú preložené aj počítačové programy 7-zip, IZArc, Psi, Spybot - Search & Destroy, Tkabber, Total Commander; webové aplikácie dokeos; hry Bitka o Wesnoth, Maniac Mansion; a veľká časť operačného systému Linux.
V esperante boli vyvinuté programy Esperanta Klavaro, Tekstilo a UniRed.
Małgorzata Handzlik, poslankyňa Európskeho parlamentu za Poľsko, plynule hovorí esperantom a odporúča ho používať v rámci Európskej únie. (List Jánovi Figeľovi, eurokomisárovi v tom čase zodpovednému okrem oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry aj za multilingvizmus.)
Lev Nikolajevič Tolstoj sympatizoval s esperantom a sám sa ho vraj naučil za tri - štyri hodiny. Jeho prívrženec, slovák Albert Škarvan, vydal prvú slovenskú učebnicu esperanta.
Martin Benka, slovenský maliar, prispieval do časopisu Esperantisto Slovaka nielen kresbami, ale aj článkami o umení a beletriou.
Jules Verne vo svojom poslednom nedokončenom románe „Voyage d'Etudes“ použil ako jednu z hlavných postáv zapáleného fanúšika esperanta. Román nebol dokončený, pretože ho po štyroch kapitolách prerušila autorova smrť.