„Hodné povšimnutia sú nie len skladba jazyka a jeho lingvistické ciele, ale aj jeho humanistická a integračná idea, pretože je postavená na správnom predpoklade, že ochota ľudí spolu komunikovať je najlepší spôsob riešenia problémov. Preto spoločný jazyk, ktorý obsahuje prvky dôležitých kultúrnych jazykov, znamená ohromný pokrok a teraz, rovnako ako predtým je žiadúce, aby táto myšlienka vyhrala a získala nových prívržencov a aby sa nie len spomínala v súvislosti s históriou robotníckeho hnutia, ale aj bola vzatá do úvahy ako koncept pre 21. storočie.“
Zdroj:skej.esperanto.sk
„Podľa spoločného názoru predstaviteľov ústavu esperanto patrí do kategórie živých jazykov. Po preskúmaní témy, s ohľadom na históriu a súčasný stav esperanta, a) je to vysoko normalizovaný, b) rozsiahlo socializovaný, c) nenárodný živý jazyk, ktorý v sekundárnej jazykovej komunite spĺňa všetky jazykové funkcie a súčasne slúži ako mostový jazyk. Vyššie uvedené vyjadruje vedecké stanovisko nášho ústavu.“
Zdroj:skej.esperanto.sk
„Mnohokrát som videl, ako sa ľudia správali nepriateľsky jeden k druhému iba kvôli mechanickým prekážkam vzájomného porozumenia. Preto je učenie sa esperanta a jeho šírenie nesporne kresťanská záležitosť, ktorá pomáha vytváraniu božieho kráľovstva, čo je hlavným a jediným zmyslom ľudského života.“
Zdroj: Ulrich Lins: La danĝera lingvo, ISBN 5010031361, str. 26
„Esperanto je pre medzinárodné umenie veľmi užitočný nástroj, ktorý umožňuje vyhrať nad všetkými komplikáciami na ceste k spoločnému cieľu. Umenie a veda slúžia kultúre a porozumeniu celého ľudstva – esperanto sa k ním veľmi dobre hodí. Pre moju umeleckú prácu a pre mňa samého sa stalo dobrým pomocníkom a medzinárodným priateľom.“
Zdroj: Esperantisto Slovaka, 4-5/1949, str. 52
„Keď dieťa zavzlykalo svoje trápenie v esperante,
a vy ste vedľa esperantsky prijali útechu,
keď ste usilovne pracovali so skupinou priateľov
a spolu v esperante zažili radosť aj starosti,
keď ste v puberte šepkali o sexe v esperante
a neskôr ste v ňom vyjadrili lásku,
keď vám utečenec rozprával v esperante
o trápeniach, ktoré ho prinútili utiecť,
keď ste videli poslucháčov dojatých k slzám
pri počúvaní básne v esperante
a zúčastnili sa hádok v tomto jazyku
keď ste v diskusii o politike alebo náboženstve
vyjadrili v esperante svoje obavy a rozhorčenie,
a keď ste dostali v esperante pomoc a v tomto jazyku ste ospievali
vašu vďaku a prekvapenie
aká obdivuhodná je ľudská solidarita,
nikdy, už nikdy nebudete esperanto hodnotiť
ako jazyk bez duše, citov a nuancí.
Ja to viem.
Všetko to som zažil.“
Zdroj: Vojaĝo en Esperanto-lando, 1992, Progreso, Moskva, str. 34
„O esperante som sa dozvedela pred vyše dvoma rokmi, teda ako sedemnásťročná. Trvalo mi takmer rok, kým som sa odhodlala zúčastniť sa na svojom prvom esperantskom stretnutí. Teraz mám za sebou už nemálo ďalších podujatí i súkromných ciest za priateľmi do krajín, kam by som sa za normálnych okolností sotva dostala, a je pre mňa nepochopiteľné, že som kedysi mohla byť spokojná s takým nudným a všedným životom, aký som viedla predtým, než ho esperanto celkom zmenilo“.
Zdroj: Týždeň, 23/2008, 2.6.2008, str. 6